English-Dutch dictionary »

punctuation meaning in Dutch

EnglishDutch
punctuation (set of symbols)
noun
[UK: ˌpʌŋk.tʃʊ.ˈeɪʃ.n̩]
[US: ˌpʌŋk.tʃuː.ˈeɪʃ.n̩]

interpunctiesubstantief

punctuation mark (symbol used in writing)
noun
[UK: ˌpʌŋk.tʃʊ.ˈeɪʃ.n̩ mɑːk]
[US: ˌpʌŋk.tʃuː.ˈeɪʃ.n̩ ˈmɑːrk]

leestekensubstantief
{n}