Dutch-English dictionary »

bordeel meaning in English

DutchEnglish
bordeel substantief
{n}

brothel [brothels](house of prostitution)
noun
[UK: ˈbrɒθ.l̩] [US: ˈbrɑːθ.l̩]

bordeelhouder substantief
{m}

brothelkeeper(person who keeps a brothel)
noun

bordeelhoudster substantief
{f}

brothelkeeper(person who keeps a brothel)
noun